Blahoslavený Vladislaw Findysz
Blahoslavený Vladislaw Findysz (1907-1964) kňaz, mučeník
Władisław Findysz sa narodil 13. decembra 1907 v Krościenku Niżnym pri Krosne na Podkarpatsku. Po skončení Základnej školy v rodnom meste, ktorú viedli sestri feliciánky, pokračoval v štúdiách na Gymnáziu M. Kopernika v Krośnie. Po maturite v roku 1927 vstúpil do Biskupského seminára v meste Przemyśl, a to počas pôsobenia rektora Pátra Jána Balickiego, ktorý bol svätorečený v roku 2002. Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1932. Následne pôsobil ako kaplán v Borysławiu, Drohobyczu, Stryżowie a Jaśle. V roku 1941 sa stal administrátorom a v auguste 1942 farárom farnosti Sv. Apoštolov Petra a Pavla v Novom Żmigrodzie u Jasła (v tej dobe przemýská diecéza).
Počas 2. svetovej vojny si nielenže obetavo a horlivo plnil svoje pastoračné povinnosti, ale takisto organizoval materiálnu pomoc pre tých, ktorí to potrebovali, a písal listy farníkom, ktorí boli odvlečení na nútené práce do Tretej ríše.
V roku 1941 prešla okolím mesta Jaślo fronta. Nový Żmigród, takisto ako aj ostatné susedné obce, bol takmer úplne zničený a obyvatelia násilne vysťahovaní. Medzi nimi bola j farár Findysz, ktorý sa do farnosti vrátil v januári 1945. Po návrate začal organizovať humanitárnu pomoc pre postihnutých, opravu mesta a taktiež katolícke pohreby obetiam vojny. Pomoc poskytoval všetkým, bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo vyznanie, vďaka čomu mnoho rodín zachránil pred násilným vysťahovaním v rámci tzv. akcie “Visla”.
Jeho horlivá pastoračná činnosť smerovala nielen k materiálnej obnove, ale predovšetkým k duchovnej: k obnove viery, náboženských praktík, mravného a sviatostného života. Odpoveďou komunistickej moci nato bolo už od roku 1946 sústavné sledovanie p. Findysza Štátnou bezpečnosťou. V roku 1952 mu bol odobraný súhlas na vyučovanie náboženstva v miestnom lýceu. Okresným úradom v Jaśle mu nebolo vydané povolenie k pobytu v pohraničnom pásme, čo prakticky znemožnilo pastoračnú činnosť v časti jemu zverenej farnosti.
Počas II. Vatikánskeho koncilu sa p. Findysz aktívne zapojil do činnosti tzv. „Koncilového skutku dobroty“, iniciatívy Poľskej biskupskej konferencie, ktorý podporoval prehĺbenie viery a duchovnú pomoc koncilovému dielu. V tej dobe 56-ročný żmygrodský farár pociťoval veľké zdravotné problémy. V sepembri roku 1963 mu počas operácie bola vyoperovaná štítna žľaza, pričom ho ešte v tom istom roku v decembri čakala operácia hltana. V dobe rekonvalescencie sa p. Findysz vrátil do Nového Żmigródu, kde sa i naďalej venoval dielu duchovnej obnovy farnosti. Svojim farníkom napísal viac ako sto listov – výziev k obnove náboženského života. Nabádal v nich k návšteve bohoslužieb, k účasti na sviatostnom živote, k ukončeniu rodinných a susedských sporov a k striedmosti. Listy boli takisto adresované ľuďom, ktorí žili bez sviatosti manželstva, ktorým p. Findysz pripomínal nutnosť zmierenia s Bohom a s Cirkvou, a takisto ponúkal pomoc pri uzatvorení sviatostného zväzku. Niektorí z oslovených sa cítili dotknutí a sťažovali sa na komunistických úradoch na to, že jedným sú sviatosti odopierané a druhí sú naopak vraj farárom k sviatostiam nútení. V dôsledku týchto sťažností bol p. Findysz dňa 25. novembra v roku 1963 v Rzeszove vypočúvaný a vzatý do väzby, jeho byt bol prehľadaný Štátnou bezpečnosťou. Následne sa v dňoch 16-17. decembra toho istého roku na Krajskom súde v Rzeszove konal s p. Findyszom proces. Bol obvinený z prinucovania k náboženským praktikám, čím sa vraj previnil proti čl. 3. Dekrétu na ochranu slobody svedomia a vyznania zo dňa 5. augusta 1949. Farár z Nového Żmigródu bol potrestaný väzení v trvaní dva a pol roka. Opis súdneho procesu zverejnila celoštátna tlač, ktorá bez ostychu očierňovala odsúdeného kňaza.
Prvé dva mesiace trestu prežil p. Findysz v Rzeszove, v januári roku 1964 bol prevezený do krakovského väzenia Montelupich. Na záchranu uväzneného kňaza, ktorý nutne potreboval lekársku starostlivosť, intervenoval jeho obhajca a cirkevní predstavení diecézy Przemyśl. Prokuratúra a súdy však zámerne predlžovali odvolávacie konanie a nedovolili Findyszovi podstúpiť už davno naplánovanú operáciu rakoviny. V dôsledku fyzického a psychického týrania sa zdravotný stav p. Findysza rapídne zhoršil. Krajne vyčerpaný bol dňa 29. februára roku 1964 podmienečne prepustený z väzenia a vrátil sa do Nového Żmigródu, kde 21. augusta umrel. Pohreb tohto mučeníka viery, za ktorého bol hneď od začiatku p. Findysz považovaný, sa stal veľkou verejnou manifestáciou katolíckej viery a odporu voči komunistickej moci. Jeho hrob bol ozdobený motívom Ježiša Krista Dobrého pastiera., ktorý je pripravený dať aj život za svoje ovce.
Na žiadosť veriacich, kňazov a miestnych inštitúcií, rzeszovský biskup Kazimierz Górny započal dňa 27. júna roku 2000 proces blahorečenia p. Władisława Findysza na diecéznej úrovni. Dňa 20. decembra roku 2004 Kongregácia pre svätorečenie na pokyn Svätého otca Jána Pavla II. Vydala dekrét potvrdzujúci mučeníctvo sluhu Božieho. Bolo v ňom konštatované, že p. Findysz zomrel z dôvodu utrpenia prežitého vo väzení in odium fidei, tzn. motivovaného nenávisťou k viere, bolo teda potvrdené jeho mučeníctvo. Apoštolským listom, ktorým ho blahorečil Jeho Svätosť pápež Benedikt XVI., bol slávnostne vyhlásený vo Varšave ako mučeník dňa 19. júna 2005 pri príležitosti ukončenia Národného eucharistického kongresu.
Blahorečenie p. Władisława Findysza je prvým ukončeným beatifikačným procesom vedeným rzeszovskou diecézou ustanovenou v roku 1992. P. Findysz je prvým oficiálne Cirkvou potvrdeným mučeníkom komunizmu v Poľsku.
Tłumaczył: ks. Luboslaw Kmet